Tschen La Ling využil svoje kontakty v zahraničí a do Trenčína privádzal talentovaných futbalistov hlavne z Južnej Ameriky, Afriky i Balkánu. Okrem nich sa do základnej zostavy dostalo aj viacero odchovancov z klubovej akadémie. Zahraniční hráči spolu s domácimi vytvorili skvelý mix a svojím ofenzívnym futbalom si podmanili Slovensko.
Mnoho z nich si v Trenčíne otvorilo dvere do veľkého futbalu. Pod Čákovým hradom nám prinášali radosť mená ako Moses Simon, Haris Hajradinovič, Wesley, Samuel Kalu, Osman Bukari a mnohí ďalší. Na Sihoti našli ideálne prostredie pre svoj rast. Fanúšik ich prijal za svojich a vnímal ako Trenčanov. Progres urobili i produkty z vlastnej liahne. Mládež priniesla nielen trenčianskemu futbalu hráčov ako Stanislav Lobotka, Matúš Bero, Jakub Kadák alebo Artur Gajdoš.
V šiestich po sebe nasledujúcich sezónach sa klub z malého mesta na Považí predstavil v európskych pohárových súťažiach. Trenčiansky divák zažil zápolenia proti mužstvám ako Legia Varšava, Rapid Viedeň, Hull City, Vojvodina Novi Sad či nezabudnuteľný postup cez holandského velikána Feyenoord Rotterdam.
Športové úspechy neboli jediným, čo sa počas éry Tschena La Linga vybudovalo. Dnes na mieste pôvodného štadióna stojí moderný stánok pre viac ako šesť tisíc ľudí. AS Trenčín väčšinu stavby zafinancoval z vlastných zdrojov. Klub i mesto má k dispozícii arénu, ktorá môže hostiť tie najväčšie podujatia. Výsledkom toho na Považie zavítal i šampionát tej najvyššej mládežníckej úrovne – Euro do dvadsaťjeden rokov.
Nezabudli sme ani na vlastnú mládež. Klub investoval počas leta 2017 sumu 1,4 milióna € do výstavby troch nových tréningových ihrísk v priestoroch „trenčianskeho ostrova“. Aj vďaka tomu sa This is my sen Academy sa dnes radí medzi najlepšie na Slovensku a produkuje nových “Lobotkov” a “Berov”.
AS Trenčín si bol vedomý i toho, že bez histórie nemôže existovať súčasnosť ani budúcnosť. Z týchto dôvodov sa klub rozhodol vytvoriť Sieň slávy trenčianskeho futbalu. Táto jedinečná inštitúcia má dnes 38 inaugurovaných členov a stretnutia trenčianskej futbalovej rodiny prekročili hranice regiónu.
Tschen La Ling sa klubu neodvrátil chrbtom ani v neľahkých časoch. Neodišiel po vypadnutí do druhej najvyššej súťaže, ako vo vtedajších časoch mnohí prorokovali. S klubom zažíva vrcholy i pády. On sám si uvedomuje, že súčasná situácia nie je ideálna. Napriek tomu neuhýba zo svojej vízie. Pred desiatimi rokmi prízvukoval: “Nepozeráme sa na desať vydarených alebo pokazených zápasov. Chcem, aby všetci videli roky práce. Hľadíme do vzdialenejšej budúcnosti.”
Prajeme vám všetko najlepšie k narodeninám, pán Ling.
